Mrholí.
Kvapky sa mi drzo usádzajú na tvári.
Už aby som bola doma.
Otváram jedny dvere, druhé, tretie.
V izbe zacinká zvonkohra.
Pohmkávam si melódiu,
ktorú som počula v rádiu.
Usmievam sa.
Po dlhom čase opäť viem, ako chutí.
Ako slnko hrejúce do špiku kosti,
ako jarný vzduch prenikajúci do pľúc bez mrazivého pichnutia.
Ako ten jahodový nanuk z detstva.
Rozlieva sa vo mne.
Akoby ktosi vylial džbán teplého mlieka.
Teplo sa mi mieša s krvou,
prechádza každučkou bunkou
a
ja cítim sladkú chuť na jazyku.
Privieram oči a slastne ho prijímam.
Poddávam sa mu.
Nechám ho,
aby si našiel svoje miesto.
Má chuť Tvojich slov,
ktoré mi dlaňami šepkáš.
POKOJ.